Bratislava – ranné fotografie

Mám rád sobotné rána, keď sa vyberiem skoro ráno do mesta, aby som si odfotil východ slnka a potom sa len tak prechádzal mestom a pozoroval okolitý život. Je pravdou, že ranné vstávanie je na celom tom pláne tá najväčšia prekážka od prekonania ktorej závisí fakt, či bude nejaká fotka alebo nie. Keď sa mi však túto prekážku podarí zdolať, tak to stojí za to.

na Dunaji

 

na Dunaji II

 

Skoré ranné vstávanie trénujem každý pracovný deň, ale aj tak, kto by si neprial pospať si aspoň cez víkend. A tak sa veľakrát stáva, pravdupovediac väčšinou, že neurobím ten najťažší krok mimo postele a nikam sa nejde. No ale párkrát sa to aj podarí a tie rána sú potom čarovné. Na uliciach je viditeľne menej ľudí ako cez pracovný týždeň, spoje sú takmer ľudoprázdne. Veď kto už by sa v sobotu o 5:45 niekam trepal? Až na pár výnimiek je mesto také kľudné a pokojné. Jedno takéto sobotné ráno, keď sa mi podarilo vstať, vybral som sa na svoju sobotnú púť mestom. Prvá zástavka mojej “fotopúte” bola naplánovaná na most SNP s cieľom zachytiť pre budúce generácie historickú udalosť, ktorou bezpochyby je rozoberenie Starého mosta. Most bol postavený Červenou armádou v roku 1945 na mieste pôvodného mostu Františka Jozefa, ktorý bol zničený ustupujúcou nemeckou armádou počas II. svetovej vojny. Napriek tomu že išlo o dočasné riešenie, ktoré malo umožniť spojenie oboch brehov Dunaja, tento most sa využíval úctyhodných 68 rokov.

Keďže som nechcel zmeškať východ slnka, prišiel som na most SNP trochu skôr, rozložil si fotoaparát, pripravil sa na fotografovanie  a čakal som. Keď som prišiel na miesto, všimol som si, že hladina Dunaja bola pokojná a hladká ako zrkadlo. Bol to úchvatný pohľad  a až neskôr som si uvedomil, že takto pokojnú hladinu som na Dunaji ešte asi nevidel, alebo ak aj áno tak som si to buď nepamätal, alebo neuvedomil. Tak som tam teda stál a čakal na prvé obrysy slnka nad obzorom. Netrvalo dlho a z ranného oparu sa začalo postupne vynárať slnko a postupne zalievalo teplou zlatou žiarou celé okolie. Človeka to teplé a zlaté svetlo napriek rannému chladu napĺňa takým pokojom a pohodou. Ľudia idúci po moste sa pozastavili a aspoň na malú chvíľu si vychutnávali ten čarovný moment nového dňa.

východ sknka II

 

Keď už bolo slnko vysoko nad obzorom, povedal som si, že sa prejdem ešte po meste. Bol som zvedavý na mesto takto skoro ráno a ešte aj cez víkend. Sobotné ráno je špecifické v tom, že mesto vypustí do svojich ulíc niekoľko skupiniek a jednotlivcov, ktorí sú ešte pozostatkom piatkového večera. Netuším či majú títo ľudia vôbec predstavu o tom čo je vlastne za deň, ale mal som pocit, že sa stále dobre bavia. Stretol som partiu chalanov, ktorí sa navzájom naháňali a pokrikovali po sebe a zjavne neboli ešte vôbec spôsobilí na to, aby šoférovali auto. Vzhľadom na ich “dobrú” náladu som si povedal, že idem rýchlo ďalej, aby som aj ja jednu náhodou nechytil. Pokračoval som ďalej smerom na Hlavné námestie. Ulice boli ľudoprázdne a plné odpadkov, ktoré tu zanechalo piatkové vyčínanie. Cestou na Hlavné námestie som stretol skupinu mestských upratovačov, ktorí sa snažili aspoň ako tak vrátiť do ulíc poriadok bežného dňa, keď ľudia nemajú čas tráviť svoje noci po baroch a uliciach.

Shone naci

Na koniec svojej rannej prechádzky som bol rád, že som sa ráno prinútil vstať z postele a vydať sa na potulky mestom. Bol som rád, že som videl mesto aj v tomto pre mňa nezvyčajnom čase.

 

This entry was posted in Uncategorized and tagged , , , . Bookmark the permalink.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *